Recenzni esej

Disponible uniquement sur Etudier
  • Pages : 16 (3808 mots )
  • Téléchargement(s) : 0
  • Publié le : 25 septembre 2010
Lire le document complet
Aperçu du document
Vysoká škola ekonomická v Prahe
Fakulta medzinárodných vzťahov

Recenzná esej
Khaled Hosseini - Lovec drakov

Veronika Surová

2009/2010

Obsah
Obsah 2
Úvod 3
I. Obsah knihy 4
II. Khaled Hosseini 6
III. Inšpirácia a symbolika v knihe 6
IV. O Afganistane a jeho obyvateľoch 7
Záver 9

Úvod

Keď som uvidela túto knižku v knihkupetstve prvý krát, tak ma nezaujala hneď.Musela som okolo nej viac krát prejsť a keď tam stále ležala a čakala na mňa, na kôpke najnovších a najpredávanejších bestsellerov v časti skutočné príbehy, rozhodla som sa ju vziať do rúk. Titul " Lovec drakov" a na obrázku dvaja malý chlapci, človek by si povedal " nejaké sci-fi pre deti". Ale keď ju otvoríte všetko sa zmení a kniha vás pohltí do svojho príbehu. Príbehu o Afganistane,očarujúcej a divokej krajine, o jej obyvateľoch, histórii a zvláštnostiach tejto krutej a nepodmaniteľnej zeme. Kniha nám chce priblížiť krutý a zároveň krásny život v Afganistane z perspektívy malého chlapca a jeho najlepšieho priateľa. Je to krásny príbeh o detstve, priateľstve, ale aj zrade, ktorý nám zároveň ponúka veľmi precízny a špecifický pohľad na afganské spoločenstvo a zároveň necháva čitateľanahliadnuť do mnohonárodnostného zloženia obyvateľstva a ich vzájomného súžitia.
Túto knihu som si vybrala pretože sa zaoberá aj problematikou mnohých etník v jednom veľkom štáte. Je tu badateľné rozdelenie spoločnosti na základe náboženstva na vyznávačov ortodoxného sunitského islamu, takzvaných sunnitov a umiernených šiitov. Ďalšou závažnou témou tejto knižky je problematika utečencov a ichzaradenie do vyspelej spoločnosti. Počas sovietskej okupácie a obdobia teroru Talibanu utieklo do okolitých štátov a hlavne do Pakistanu cez 6 miliónov ľudí. Niektorý emigrovali do Severnej Ameriky, Európy, alebo Austrálie, no mnohý ostali v Pakistane v utečeneckých táboroch pod dohľadom UNHCR, alebo v Iráne a čakajú kým sa situácia v krajine neustáli.

I. Obsah knihy

Autor začína svoju knihuslovami: "Stal som sa čím som dnes vo veku dvanásť rokov, v jeden zamračený zimný deň roku 1975. Presne si pamätám ako sa krčím za opadajúcim múrom, a pozerám do aleje blízko zamrznutého potoka. To bolo dávno, ale zistil som, že nie je pravda, čo hovoria o minulosti, že ju môžeš pochovať. Lebo minulosť si nájde cestu von. Keď sa obzerám späť, uvedomujem si, že som do tej aleje pozeral celýchdvadsaťpäť rokov." Tento úryvok nám vykresľuje démonov s ktorými musel hlavný hrdina príbehu zápasiť celý život a s ktorými sa nikdy úplne nevyrovnal.
Hlavným hrdinom príbehu je Amír a jeho najlepší kamarát Hasan. Obaja chlapci vyrastali v tom istom dome, ale predsa medzi nimi boli veľké rozdiely. Amír bol synom vysokopostaveného afganského obchodníka. Jeho otca, "bábu", si v Kábule každý veľmivážil (prispieval rodinám, ktoré nemali dostatok prostriedkov a tiež financoval výstavbu sirotinca) a cenil si jeho dobrých vlastností pravého Afganca. Nikto sa mu neodvážil protirečiť, aj keď mal svojrázne názory, ktoré dával všetkým ostro najavo. To bol tiež jeden s hlavných dôvodov prečo musel po vpáde sovietskych vojsk rýchlo opustiť krajinu a s týmto odchodom, so svojej rodnej zeme, sa nikdynezmieril. Amír so svojim bábom bývali v štvrti kábulských boháčov vo veľkej vile a patrili k Paštunom, čiže sunitom. Naopak Hasan bol synom Alího, slúžiaceho v dome Amírovho otca. Alí a jeho syn Hasan boli negramotný a patrili k Házarom šiitského vyznania, ktorý boli po stáročia utláčaný prevažne Paštunským obyvateľstvom, ktorý vyznávali naopak sunitský islám. Pre tieto dôvody sa im okolie častovysmievalo a dávalo im rôzne prezývky, ako "myšožrúti", alebo "ploskonosý ťažný osly". Amír vyrastal po boku o rok mladšieho Hasana a stali sa z nich nerozlučný kamaráti, skoro ako bratia, čo sa nestretlo s úplným pochopením ostatných detí, hlavne staršieho Ásefa a jeho dvoch posluhovačov, ktorý sa cítili byť pravými Paštunmi a tak obom chlapcom znepríjemňovali život a tvrdili že Hazarovia sú len...
tracking img